Ako rástli moje skúsenosti s výcvikom, chcela som vyskúšať inú rasu, trochu temperamentnejšiu a „presedlala” som na inú rasu. Pri ovčiakovi som zostala, len z nemeckého ovčiaka bol zrazu belgický. Marko, oficiálne Marc Les Bétulacées, bol tiež pôvodne pripravovaný na záchranársku kariéru, ale ako to v živote chodí, nastala životná situácia, ktorá zmenila môj kynologický život a zo záchranárskeho kynologického života sa stala už len minulosť, krásna, s množstvom zážitkov, získaných kamarátov a skúseností. S „malinou”, ako sa ľudovo hovorí belgickému ovčiakovi malinois, som nemala skúsenosti, ale i napriek ich výbušnej povahe sa mi podarilo s Marka vychovať vľúdneho a priateľského psa. Je to síce aj čert, aj výmyselník, ale je to zlatíčko v jednom tele na štyroch labkách. Marco pochádza priamo z Belgicka, slovenský jazyk, hoci trošku poprepletaný francúzskymi slovíčkami v povelovej technike, zvládol hneď a jeho tréning bol ohodnotený aj zložením skúšky z obedience. V ďalšej príprave Marka na skúšky som už nepokračovala a stal sa zo mňa „bežný psíčkar“ s obrovským množstvom vedomostí, skúseností a zručností z trénovania a socializácie psov. A tieto skúsenosti som veru využila, keď som si zadovážila psíka z útulku, ktorý už vo veľmi mladom veku mal za sebou tú najhoršiu minulosť a bál sa všetkého. Na jeho psychike som pracovala a dnes je z útulkáčika Luckyho jeden šťastný psík, ktorý si užíva svoj psí život po mojom boku. Moju štvornohú tlupu v súčasnej dobe dotvára ešte trošku väčší štvornohý zverenec, frízsky kôň Johny, ktorý tiež v minulosti zažil zlé zaobchádzanie a tak skúsenosti s nápravou psychiky psov som využila, samozrejme s určitou odlišnosťou pri trénovaní koní, aj u neho.